História

Už v 50. rokoch 20. storočia sa viacerí poprední lesnícki odborníci usilovali o vytvorenie samostatného lesníckeho výskumného ústavu v rámci Slovenskej akadémie vied. Výsledkom tejto iniciatívy bolo v roku 1951 zriadenie Lesníckeho laboratória SAV, ktoré však v roku 1954 zaniklo. Na prelome 70. a 80. rokov vypracovali traja vedeckí pracovníci SAV – Ing. Ferdinand Kubíček, CSc., Ing. Vojtech Šušlík, CSc., a doc. Ing. Ľudovít Weismann, DrSc. – koncepciu nového výskumného pracoviska orientovaného na základný výskum lesných ekosystémov. Po jej schválení vznikla na základe uznesenia Predsedníctva SAV č. 743 z 27. apríla 1982 dňa 1. januára 1983 vo Zvolene Pobočka pre výskum lesných ekosystémov Ústavu experimentálnej biológie a ekológie Centra biologicko-ekologických vied SAV.

V čase svojho vzniku mala pobočka dvadsať pracovníkov (z toho piatimi vedeckí) a tri vysunuté pracoviská v Stredoslovenskom kraji – v Banskej Štiavnici, na Starých Horách a vo Východnej. Jej vedúcim sa stal doc. Ing. Milan Voško, CSc., a riaditeľom Centra biologicko-ekologických vied SAV bol akademik Ľudovít Weismann.

Dňa 1. júla 1987 vznikol na základe uznesenia Predsedníctva SAV č. 689/1 zo 17. júna 1987 z pôvodnej pobočky Ústav ekológie lesa Centra biologicko-ekologických vied SAV. Počas štyriapolročného obdobia jeho výstavby venovali pracovníci popri vedeckej a odbornej práci značné odborné aj fyzické úsilie rekonštrukcii budovy na ulici Ľudovíta Štúra, v ktorej ústav pôsobí dodnes. Budova sa stala vlastníctvom ústavu až v období, keď funkciu riaditeľa zastával Ing. Jozef Váľka, CSc. Prvým riaditeľom ústavu bol doc. Ing. Milan Voško, CSc. (1987 – 1990). V roku 1987 mal ústav približne 70 pracovníkov a medzi jeho vedeckými kapacitami pôsobili aj významné osobnosti slovenského lesníctva, napríklad Ing. Ctibor Greguš, DrSc., doc. RNDr. Gejza Steinhübel, DrSc., prof. Ing. Miroslav Stolina, DrSc., či doc. RNDr. Jan Patočka, DrSc. Ústav si postupne budoval pevné postavenie v domácich i zahraničných vedeckých kruhoch.

Na základe uznesenia Predsedníctva SAV č. 36 z 22. marca 1990 sa ústav 1. júla 1990 osamostatnil a prijal názov Ústav ekológie lesa Slovenskej akadémie vied. Od roku 2022 nesie úplný názov Ústav ekológie lesa Slovenskej akadémie vied, verejná výskumná inštitúcia, čo odráža právnu zmenu organizácií SAV, ktoré sa od 1. januára 2022 transformovali na verejné výskumné inštitúcie.

V histórii ústavu sa na poste riaditeľa vystriedali:

  • doc. Ing. Milan Voško, CSc. (1987–1990),
  • prof. Ing. Eduard Bublinec, CSc. (1990–2000),
  • Ing. Jozef Váľka, CSc. (2001–2016),
  • od roku 2016 ústav vedie RNDr. Ľubica Ditmarová, PhD.

Po roku 1990 prešiel ústav, podobne ako Slovenská akadémia vied a celá spoločnosť, viacerými organizačnými zmenami. Dotkli sa i pracoviska Arborétum Mlyňany – Ústav dendrobiológie SAV. Od 1. januára 1994 bola jeho vedeckovýskumná zložka delimitovaná k Ústavu ekológie lesa SAV a vznikla Pobočka biológie drevín v Nitre. Arborétum Mlyňany SAV pokračovalo ako samostatná organizácia. Pobočka biológie drevín pozostávala z dvoch oddelení, z ktorých jedno – Oddelenie rozmnožovania drevín – bolo situované priamo v Arboréte Mlyňany.

V roku 1993 bolo k ústavu pričlenené pracovisko Ústavu biochémie a genetiky živočíchov SAV vo Zvolene a do jeho pôsobnosti bol začlenený aj Kabinet evolučnej a aplikovanej ekológie SAV v Banskej Štiavnici (neskôr zrušený).

V roku2001 došlo k odčleneniu Oddelenia rozmnožovania drevín od Pobočky biológie drevín v Nitre. V období po roku 2012 sa organizačná štruktúra ústavu ďalej rozšírila o Oddelenie strategických environmentálnych analýz (2012) a Oddelenie molekulárnej apidológie (2013). Dňa 1. júla 2014 bolo Ústavu ekológie lesa SAV pričlenené aj Arborétum Mlyňany, pričom si zachovalo svoj pôvodný názov. V roku 2017 vzniklo v Nitre Oddelenie fytopatológie a mykológie. K ďalšej zmene došlo 1. apríla 2021, keď bolo Laboratórium molekulárnej apidológie delimitované do Centra biovied SAV. Od roku 2024 pôsobí Arborétum Mlyňany ako organizačná (prevažne infraštruktúrna) zložka ústavu a súčasne bolo zriadené Oddelenie dendrobiológie so sídlom vo Vieske nad Žitavou.

Historický prehľad období rozvoja ústavu

1983 – 1990Vznik a formovanie Ústavu ekológie lesa, budovanie odborného profilu.
1990 – 2000Obdobie transformácie v spoločnosti a v SAV.
2000 – 2016Stabilizácia a rozvoj, posilňovanie výskumnej infraštruktúry a vytváranie podmienok na integráciu do európskych štruktúr.
2016 – 2021Modernizačná etapa založená na strategickom plánovaní, pravidelnej aktualizácii Akčného plánu ÚEL SAV a podpore otvorenej vedeckej komunikácie.
1. január 2022Transformácia ÚEL SAV na verejnú výskumnú inštitúciu

Poslanie a odbory výskumu

Podľa úplného znenia Zakladacej listiny Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied, verejnej výskumnej inštitúcie, schválenej Predsedníctvom SAV 28. októbra 2021, je hlavnou činnosťou ústavu uskutočňovanie výskumu v odboroch: ekológia, ochrana prírody a krajiny, krajinná ekológia, environmentálny manažment, mykológia, pedológia, zoológia, fyziológia plodín a drevín, záhradníctvo, krajinné inžinierstvo, ochrana rastlín, lesnícka fytológia, ochrana lesa a ďalšie súvisiace odbory biologických, poľnohospodárskych a lesníckych vied.

Sídlo a organizačná štruktúra

Ústav má sídlo vo Zvolene. Organizačnou zložkou je Arborétum Mlyňany vo Vieske nad Žitavou. Detašované pracoviská ústavu pôsobia:

  • v Nitre – Oddelenie fytopatológie a mykológie ÚEL SAV,
  • v Bratislave – Oddelenie strategických environmentálnych analýz ÚEL SAV,
  • vo Vieske nad Žitavou – Oddelenie dendrobiológie ÚEL SAV.